Afrodíté

Detailný záber na ruky a sláčik violončelistky počas vystúpenia
Projekt
1994–1998

Dve husle, viola, violončelo, dve flauty a klavír. Sedem hudobníčiek. A na pulte? Prakticky čokoľvek.

Gershwin. Tichá noc. Caravan. Fantóm opery. Bohemian Rhapsody. West Side Story. Hudba, ktorá by sa za normálnych okolností asi nikdy nestretla na jednom koncerte. A mojou úlohou bolo vymyslieť, ako ju zahrá komorný súbor siedmich mladých žien.

Bol rok 1994. Mal som okolo dvadsaťpäť rokov, spieval som po nemeckých operných scénach a v tom čase prišiel Dr. Pavol Schwarz, riaditeľ Istropolisu, s nápadom založiť dámsky salónny orchester. Spolu s jeho dcérou Michaelou ma prizvali ku projektu od samého začiatku – mal som pripravovať aranžmány a viesť skúšky. Prvé roky sme skúšali a hrávali priamo v Istropolise. A ja som písal. Jednu úpravu za druhou. Za štyri roky ich vzniklo viac než päťdesiat – od jazzu a muzikálov cez filmovú hudbu až po klasiku.

Vlastne, to bola tá najväčšia výzva. Sedem nástrojov nie je orchester. Nemôžeš tam napchať všetko — musíš rozoznať, čo z Gershwina robí Gershwina, aj keď ho namiesto big bandu hrá violončelo. Čo zostane z Bohemian Rhapsody, keď nemáš gitary ani Freddieho. Rýchlo som pochopil, že aranžovanie nie je ani tak o tom, čo do skladby pridáš, ale skôr o tom, čo si môžeš dovoliť vynechať.

A ako to znelo? Dva príklady z archívu, dva úplne odlišné svety.

Hello Dolly – jazzový kúsok pre klasicky školené hudobníčky. Vždy ma bavilo sledovať, ako sa muzikanti vychovaní na Mozartovi a Brahmsovi s chuťou púšťajú do swingu.

Na opačnom konci je Tak nekonečne krásna z muzikálu Tajomný prsteň. Pomalá, lyrická skladba, kde nejde o efekt, ale o tón, farbu a cit.

Moje pôsobenie v Afrodíté trvalo štyri roky. No tie aranžmány žijú vlastným životom už tridsať rokov a hrajú sa dodnes.

Miška Schwarzová vedie súbor od jeho vzniku. Počas troch dekád vystupovali na slovenských veľvyslanectvách, festivaloch po celej Európe aj na výletných lodiach. Repertoár, ktorý zvládne čokoľvek — presne tak, ako sme to od začiatku plánovali.

Afrodíté chamber ensemble members posing together at 30th anniversary concert

Afrodíté, po tridsiatich rokoch.

A je tu ešte jedna vec, ktorá ma osobne vždy nesmierne poteší. Po všetkých tých rokoch a pri všetkej svojej vyťaženosti Miška občas príde aj na koncert IC Bandu, čím sa ten pomyselný hudobný kruh pekne uzatvára.

Detailný záber na stage piano a ruky

Znova za klávesmi

2022 – súčasnosť
Ivan Čeredejev oslavoval sedemdesiatku a zorganizoval koncert svojej kapely. Sedel som v hľadisku a vedel som jedno: chcem byť súčasťou toho, čo sa deje na pódiu. O rok neskôr som hral s nimi.
Páskový magnetofón používaný na terénny výskum a nahrávanie ľudových piesní

Zabudnuté melódie Slovenska

1980 – 2000
Niektoré piesne existovali na jedinom mieste na svete — v pamäti jediného človeka. V polovici osemdesiatych rokov som chodil po okolí Piešťan s páskovým magnetofónom a nahrával ich, kým bol ešte čas. Bol to trochu „úlet", ale dnes viem, že pri niektorých nahrávkach vznikol jediný záznam piesne, ktorý vôbec existuje. Vtedy som netušil, že ma to jedného dňa privedie až ku rozhlasovému orchestru.

Získaj klavírnu skladbu ako darček.

Sleduj moju tvorbu a ja ti ako prejav vďaky pošlem digitálne PDF mojej autorskej klavírnej skladby – plus občasné postrehy o hudbe, fotografii a myšlienky z ciest.