Maresía

Niekedy ti tá najmenšia vec v projekte ukáže, kade ísť ďalej. Nie tá najväčšia. Tá najtichšia.

Pri nahrávaní albumu DUETY, ktorý naspievali Ivan a Desana, sme pôvodne mali v pláne úplne inú dramaturgiu. Lenže potom prišla Desana s nápadom, aby celý album otvárala drobná klavírna skladba, a poprosila ma, aby som ju napísal. Chcela krátky, intímny úvod. Niečo, čo poslucháča neohúri veľkou produkciou, ale na moment ho stíši a pripraví na to, čo príde.

Tak vznikla Maresía.

Názov pochádza z Kanárskych ostrovov — z hmly morskej soli, ktorú tam nesie vietor. Slovo, ktoré som počul počas pobytu na Tenerife, vo mne zostalo ako obraz: niečo neviditeľné, ale citeľné na koži. Presne taký typ atmosféry som chcel pre túto miniatúru — impresionistickú, rozplývajúcu sa, viac pocit než prísnu formu.

Zaujímavé je, že hudba samotná vznikla na Slovensku a hovorí trochu iným jazykom, než by názov naznačoval. Postavil som ju na E lydicko-mixolydickej tónine, ktorá je medzi folkloristami známa aj ako podhalanská stupnica.

Skladba má teda kanárske meno a slovenské srdce. Nesnažil som sa to vo vnútri nijako zladiť. Niekedy názov skrátka vznikne na jednom mieste a hudba na inom — a obe tie vrstvy sú rovnako pravdivé.

To čo má na tejto skladbe pre mňa najväčšiu osobnú hodnotu, však nie je názov ani folklórny modus. Je to dátum.

Moja posledná pôvodná kompozícia vznikla okolo roku 2000. Odtiaľ až po Maresíu uplynulo dvadsaťšesť rokov. Dlho bolo okolo mojej vlastnej tvorby ticho, život ma viedol úplne inými smermi. A hoci som sa v posledných piatich rokoch začal k hudbe postupne vracať, aranžovať a znova hrať, jedna vec stále chýbala. Skladať niečo nové, od nuly, z prázdneho listu — to som nespravil viac ako dve dekády.

Keď som vyhovel Desaninej prosbe a sadol si ku klavíru, nenapadlo ma, že píšem svoju prvú novú vec po toľkých rokoch. Vedel som len, že album potrebuje ten tichý úvod. Až keď bolo hotovo, pochopil som, čo sa práve stalo. Bolo to niečo medzi prekvapením a znovuobjavením — ako keď otvoríš dvere, o ktorých si si myslel, že sú natrvalo zamknuté, a zistíš, že kľúč v zámku stále sedí.

Maresía je teraz darček, ktorý dostane každý, kto sa prihlási na odber noviniek z mojej stránky. Chcel som, aby prvá vec, ktorú odo mňa dostaneš, nebola ukážka nejakého veľkého projektu — ale presne táto tichá skladba, taká, aká je.

A ešte čosi. Myslim, že Maresía nie je len darček a úvod albumu. Je to pre mňa aj nová otázka.

Začala sa vo mne totiž rodiť myšlienka väčšej suity — Vientos de la Isla, inšpirovanej rôznymi vetrami Tenerife. Či z toho raz bude šesť skladieb alebo desať, ešte neviem. Ale viem, že to, čo malo byť len tichým nádychom pred prvým duetom, sa možno stalo začiatkom niečoho väčšieho.

Dohrania nabudúce, priatelia.